Embedded Files
Contents
[P17] Matuš Samek — Burský Svätý Peter (Borský Svätý Jur), [March 1903]
[P17] Matuš Samek — Burský Svätý Peter (Borský Svätý Jur), [March 1903]
Photograph: 267-268
Archival reference: SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1726, folio 20.
Transcription (Slovak):[strana 1]Ctený Pán Redaktor,Buďte tak dobrý a uverejnite o našej obci Búrsky Mikuláš, že my máme takých úradníkov, ktorí len po šenkoch chodia. Je tomu ale 2 týždne, ako došiel na nich poplach o 2. hodine po polnoci, prišiel tam taký človek a oni mu povedali, čo tu hľadáš a on sa ich pýtal čo vy tu robíte? Richtár prišiel k nemu, že mu dá jednu facku a ten nemeškal, Richtárovi vylepil 3 krát sa prehodil a nato sa prihlásil aj prísažný, a tomu ako mu jednu dal, tak spadol pod stôl a tak si rozrazil nos, a povedal, že má takú ruku, že mu ju ani býk neohne. A pýtal sa richtára, ty trhane, chceš ešte jednu, Richtár povedal, že už má dosť.A keď bola voľba nových […] tak boli kandidovaní: Ruchovanski Janoš a Totka Jozef. Totka dal chlapom popredu 2 […] vína a na Ruchovanského na múr napísal čiernym uhlom, že takého richtára nechcú. Mal takých kortešov, ktorý prišiel do šenku, Totka mu dal liter vína, musel ho vypiť, a keď nechcel, niektorých ho chcel udrieť po hlave, tak za pijatiku zostal Totka richtár, tak on sa teraz strojí tým, ktorí dávali hlas [orig. vótu] druhému. Taký človek je richtárom, čo nie je so ženou, jeho žena je v Prešporku v špitáli, zaveterku [?] [sic] on chodí každý týždeň do Viedne za kurvami [dve slová škrtnuté]. Ak tomu máme takého pustovníka Márie Magdalény, menom Cintula Valent a jeho syn Ignác, samí laubery [sic] zlodeji, chodia zo sekerou, s nožom, čo každému stojí o život.Amen [strana 2]2/3 [pravdepodobne 2. marca] bola jedna svadba a prišli tam traja a bol tam aj starý Richtár Šebesta Ignác, [ktorý] hneď rozkázal tých troch chudobných palicami biť, ale tí traja keď sa dostali von, dali sa na útek. [Richtár Šebesta] si najal takých 3 trhanov [orig. škubanov], Rozbora Pavel, Rozbora Jozef, Filipek Jan, to sú takí psi v obci. Ale tí traja neboli takí sprostí, hneď išli k doktorovi do Šaštína. Stretli ho pri železničnej trati [orig. stretli sa s ním u štreki], tak ich zobral na voz a hneď išli k babje [sic][?], tam ich prehliadol. [Potom] hneď išli na obecný dom, tak dal každému hneď 5 zlatých, tých 15 zlatých si vyposlál [sic] od notára [orig. notarusa], čo sa tých troch bál, tak si nás tam dal 50 chlapov s palicami. Stáli sme pred obecným domom a potom sme richtára museli viesť domov, čo sa tých troch bál.Teraz budem prosiť Pane Redaktor, len týchto pár riadkov uverejnite; prosím do časopisu ich dajte, aby to každý do ruky dostal. Mňa to teší, keď niečo čítam z každej obce, z vášho Pokroku. Nech niečo čítame [aj] o buranskej obci.To sklatal Samek Matuš,Bur. Svateho Petra 1903
Archival reference: SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1726, folio 20.
Transcription (Slovak):[strana 1]Ctený Pán Redaktor,Buďte tak dobrý a uverejnite o našej obci Búrsky Mikuláš, že my máme takých úradníkov, ktorí len po šenkoch chodia. Je tomu ale 2 týždne, ako došiel na nich poplach o 2. hodine po polnoci, prišiel tam taký človek a oni mu povedali, čo tu hľadáš a on sa ich pýtal čo vy tu robíte? Richtár prišiel k nemu, že mu dá jednu facku a ten nemeškal, Richtárovi vylepil 3 krát sa prehodil a nato sa prihlásil aj prísažný, a tomu ako mu jednu dal, tak spadol pod stôl a tak si rozrazil nos, a povedal, že má takú ruku, že mu ju ani býk neohne. A pýtal sa richtára, ty trhane, chceš ešte jednu, Richtár povedal, že už má dosť.A keď bola voľba nových […] tak boli kandidovaní: Ruchovanski Janoš a Totka Jozef. Totka dal chlapom popredu 2 […] vína a na Ruchovanského na múr napísal čiernym uhlom, že takého richtára nechcú. Mal takých kortešov, ktorý prišiel do šenku, Totka mu dal liter vína, musel ho vypiť, a keď nechcel, niektorých ho chcel udrieť po hlave, tak za pijatiku zostal Totka richtár, tak on sa teraz strojí tým, ktorí dávali hlas [orig. vótu] druhému. Taký človek je richtárom, čo nie je so ženou, jeho žena je v Prešporku v špitáli, zaveterku [?] [sic] on chodí každý týždeň do Viedne za kurvami [dve slová škrtnuté]. Ak tomu máme takého pustovníka Márie Magdalény, menom Cintula Valent a jeho syn Ignác, samí laubery [sic] zlodeji, chodia zo sekerou, s nožom, čo každému stojí o život.Amen [strana 2]2/3 [pravdepodobne 2. marca] bola jedna svadba a prišli tam traja a bol tam aj starý Richtár Šebesta Ignác, [ktorý] hneď rozkázal tých troch chudobných palicami biť, ale tí traja keď sa dostali von, dali sa na útek. [Richtár Šebesta] si najal takých 3 trhanov [orig. škubanov], Rozbora Pavel, Rozbora Jozef, Filipek Jan, to sú takí psi v obci. Ale tí traja neboli takí sprostí, hneď išli k doktorovi do Šaštína. Stretli ho pri železničnej trati [orig. stretli sa s ním u štreki], tak ich zobral na voz a hneď išli k babje [sic][?], tam ich prehliadol. [Potom] hneď išli na obecný dom, tak dal každému hneď 5 zlatých, tých 15 zlatých si vyposlál [sic] od notára [orig. notarusa], čo sa tých troch bál, tak si nás tam dal 50 chlapov s palicami. Stáli sme pred obecným domom a potom sme richtára museli viesť domov, čo sa tých troch bál.Teraz budem prosiť Pane Redaktor, len týchto pár riadkov uverejnite; prosím do časopisu ich dajte, aby to každý do ruky dostal. Mňa to teší, keď niečo čítam z každej obce, z vášho Pokroku. Nech niečo čítame [aj] o buranskej obci.To sklatal Samek Matuš,Bur. Svateho Petra 1903
Description (English):A pencil-written, strongly dialectal letter whose first page complains that the village officials of Burský Svätý Mikuláš do nothing but make the rounds of the taverns, recounting how a villager who confronted them after midnight was threatened by the richtár with a slap and returned three, flooring the sworn juror as well; and how a recent election of the village head was carried by one candidate who plied the men with wine while the other was denounced in coal on a wall. Its second page turns to a wedding brawl and to the old village head Ignác Šebesta, whom Samek accuses of ordering three poor men beaten and then hiring ruffians and mustering fifty men with cudgels. Artless and barely coherent, the letter shows at the very outset of the newspaper’s life how a village reader understood the paper: as a place to make local misconduct public. Nothing here is couched in national vocabulary; the complaint is moral and communal. The second page also opens the affair disputed, from the other side, in the Burský Svätý Mikuláš case below.What to notice: Treats the paper as an arena of local publicity; entirely moral, no national framing. Its second page is the accuser’s version of the affair answered in [P25]–[P27] (hyperlink).
[P21] Anton Ondriszka — Kúty, April 5, 1903
[P21] Anton Ondriszka — Kúty, April 5, 1903
Archival reference: SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1726, folio 26.Transcription (Slovak): [strana 1]Kutti (Kúty)Vct. P. Red! Pozdravujem Vás i ja od nás týmto dopisom. Neviem, či Vám bude vhod, keď nikto nepíše od nás, teda ja som sa na to opovážil, ale len najťažšie [je] začať, už to pôjde, bár do koša.S úctou ostávam,Anton OndriszkaRoľník, Kúty 903 5/IV. [strana 2]Bár je u nás viacej čitateľov „Pokroku“, predsa žiaden nechytí pero a tiež niečo už z tých „Kútov“ nenapíše. Tak teda ja sa do toho osmeľujem.Ale čo že to bude? Nerozmýšľajme dlho, lež dajme černidlom na papier to, čo mienime, a je po paráde.Nového u nás nie je mnoho, len pernikársky jarmok [orig. Pernikárský Jarmek] na kvetnú nedeľu, neviem od kedy býva. Lebo čo [si] ja pamätám, vždy sa koná [orig. vydržáva]. A potom naše gazdinky, kde aký šesták pozháňajú, či z tovarichu [sic] alebo za mlieko, to je im jednom, všetky [ho] za ten perník odnesú. [strana 3]Mnohé by mohli kúpiť radšej deťom šaty, alebo si vybaviť Veľkonočné sviatky. [Namiesto toho si však] nakúpia toho až hrôza, a poškodia sa [orig. a sa oškodia]; a deti to všetko dolámu a pohádžu na zem. A načo je to? A mnohé tieto „kmotričky“ sa jedna nad druhú vynášajú a robia „pýchu na ulici a nič v truhlici“. Ale za to tí predavači [orig. kramári] majú až stovky v truhlici.Kmotričky a kmotrovia, nechajte už tú hlúposť a neškodte sami sebe s nepotrebnými vecami. Otvorte oči a uznajte, že je to zbytočné, na daromnice groš vyhodiť. Kúpte si radšej poučnú knižku lebo časopis, aby ste sa [strana 4]vzdelávali a pokračovali za druhymi obciami [sic] [brali si príklad od druhých obcí].Ale na knižky alebo noviny dať peniaze je mnoho, na čítanie, pravda, nie je času, ale v krčme sedieť je času dosť. Rozmyslite si to a uvidíte, že je tomu tak.Už dosť čiarok moja ťažká ruka spravila, násilná robota i tak nič nestojí. Teda dnes dosť. Požehnaj nás Boh zo všetkým, čo si prajeme.Kúťan.
Description (English):A self-assured letter from a farmer who, noting that Kúty has several readers of the paper but that none will take up the pen, resolves to do it himself. Finding little news to report beyond an approaching gingerbread fair, he turns the occasion into a small sermon on thrift: the village housewives, he complains, scrape together every coin for gingerbread they could better spend on clothes for their children, vaunting themselves one above another in “pride on the street and nothing in the chest,” while only the market-traders profit. Better, he urges, to buy an instructive book or a newspaper and educate oneself to keep pace with other villages; people plead lack of money for books and lack of time for reading, yet find both for sitting in the tavern. The letter is a clear instance of the self-improving, morally didactic reader the paper cultivated, and its patriarchal criticism of female vanity is characteristic of the register. It draws a reply, printed a fortnight later, from a second Kúty correspondent.What to notice: The didactic, self-cultivating voice of the model reader; note the paired reply that follows ([P23]).
[P23] Janoš Šimek — Kúty, April 19, 1903
[P23] Janoš Šimek — Kúty, April 19, 1903
Archival reference: SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1726, folio 31.Transcription (Slovak): [strana 1]S Kútov do Kútov, kde nič tu nič, už zas jeden pokrokár chápe sa pera, aby oznámil niečo do Pokroku verejnosti. Aké boli sviatky [...] u pána Mórica Klingera veľmi podarené. [...] spolku borovičky [...] nebojím sa Boha ani Krista a nectím ani matku svoju, bár jej dám pár faciek [orig. bar ji dam par lipakú] až ju krv zaleje a svojich blížnych po blate pováľam v nových šatách. To je pokrok, za 2 koruny od sestry a rozum borovičky sila leva mrav do... – [sic] nebojím sa, udriem ho bár ihličím, čo na tom, to je pokrok od 19. storočia. Taký dobrý človek mal by si brať príklad z nášho Pokroku. Stojí 2 haliere. Času dosť [v] nedeľu ho čítať po kostole, než rozum prepiť a druhým ľuďom pokoj nedať; no keď aj čítať nevie, našiel by som kamaráta, ktorý vie [a] učil by som sa s ním. Keď môžu kamaráti z jedného pohára borovičku piť, tak môžu aj [z] nášho slovenského Pokroku čítať, ten im rozum nezmätie ako borovička; dá im dobré mravy istotne. Dosa citi nech sa ftípi keho nepali nehas [sic] [koho sa to týka, nech sa podľa toho zariadi, koho sa to netýka, nech nehasí, čo ho nepáli] [strana 2]Pán redaktor, s tým perníkovým jarmokom pravdu mal dopisateľ [sic]. Ten jarmok mal by sa uvádzať v kalendároch [orig. mal bi sa vtahnút do kalendarú], aby cukrári, pernikári neboli ukrátení vo svojom obchode týždeň pred veľkou nocou [...].Prosím láskavo pána redaktora, aby uverejnili tento dopis. Nie som síce predplatiteľ, ale u vašich dôverníkov, odoberateľ máme výrobky ešte špatné [sic], ale ledva prídu domov, už mi deti Pokrok nesú. Meno moje nezverejňujte, nemal by som pokoja od tých roztopašníkov.ZbohomŠimek Janoš
Kutti
dna 19/4 1903
Kutti
dna 19/4 1903
Description (English):Explicitly answering the earlier Kúty letter, Šimek opens with a play on the village name and offers a temperance homily of his own. The drinker of spirits, he writes, comes to fear neither God nor Christ, dishonours his mother and beats her till the blood flows, and tramples his neighbours in the mud; better that such a man give two hellers to the newspaper Pokrok and read it on Sundays coming home from church than drink away his reason. Even the illiterate, he adds, might find a literate friend and learn alongside him: if friends can drink spirits from one glass, they can read the paper together too, for it will not muddle their wits as spirits do. Šimek then endorses the previous correspondent on the matter of the gingerbread fair and asks that it be announced in the calendar a week before Easter so the confectioners are not short-changed. He asks that his own name be withheld, lest the “revellers” give him no peace.What to notice: A correspondent openly answering another in print, the clearest single instance of readers in dialogue through the paper; temperance framed in religious-moral terms. Pairs with [P21]
CASE: The Burský Svätý Mikuláš affair [P25 + P26 + P27]
Burský Svätý Mikuláš (Borský Mikuláš), April 1903. SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1726.CASE: The Burský Svätý Mikuláš affair [P25 + P26 + P27]
The case:In the spring of 1903 Pokrok printed a satirical verse, sent from the neighbouring Burský Svätý Peter, mocking the village head of Burský Svätý Mikuláš over a drunken brawl:Dvanásta hodina smutno už bije / The twelfth hour is already mournfully striking
ten starý rychtár na svadbe pije. / the old village head sits drinking at the wedding.
Na troch chudobných, ktorí tam prišli, / At three poor men who had come in there
zakričí Ignác jako pán pyšný. / Ignác shouts like a haughty lord.
Palicou na nich dobre im dajte, / Give it to them well with a stick,
Rozboro hurrá len im vypálte. / Rozbora, hooray at them, let them have it!
Utekali k doktorovi a dali sa prezerať / They ran to the doctor and had themselves examined,
a doktor dal hneď Ignácka zavolať. / and the doctor at once had Ignácko summoned.
Ty starý rychtáru nebudeš panovať / You old village head, you shall lord it no longer,
musel ti pán notár peniaze požičať. / the notary had to lend you the money.
Zaplatil pokutu 30 korún nových / He paid a fine of thirty new crowns
a na stráž postavil päťdesiat chlapov hodných. / and posted fifty stout men as a guard.
Prešla mu svávoľnosť a potratil guráž / His wilfulness passed, and his courage failed,
domov pod palicami viedla ho čestná stráž. / an honour guard led him home under sticks.(Z Petra. In: Pokrok, roč. 1, č. 17, 25 April 1903, p. 3)The verse tells, in mocking doggerel, how at the stroke of midnight the old village head sits drinking at a wedding; how he rounds on three poor men who come in, crying out like a haughty lord that they be beaten with sticks; how they flee to the doctor to be examined, and the doctor at once sends for “Ignácko.” No longer will you lord it over us, old village head, the verse taunts: the notary had to lend you money, you paid a fine of thirty new crowns, and you posted fifty stout men as a guard. His wilfulness spent, and his courage lost, it ends, an “honour guard” led him home under a hail of sticks.The verse provoked three letters from Mikuláš within days, and together they let a single village quarrel be seen from several positions at once. A local activist writes privately to the editor about who should and should not be trusted to report from the village; the accused village head answers the charge in his own hand; and the communal treasurer, with another villager, corroborates the village head's account and narrates the underlying incident in full. The three letters are presented here as one case.A further account survives from the opposing side. The letter catalogued here as [P17], from Matúš Samek of the neighbouring Burský Svätý Peter, devotes its second page to the same brawl, telling it against the village head: in Samek’s version it was Šebesta who, at a wedding, ordered three poor men beaten with sticks and then hired ruffians and mustered fifty men with cudgels, all because he feared the three. Read beside Šebesta’s own defence and the treasurer’s corroboration, Samek’s hostile report shows the same event narrated from four positions: the satirist, the accuser, the accused, and his defenders, a small dossier of a single village quarrel as it played out in and around the newspaper.
[P25] Karol Nečesálek, April 26, 1903
[P25] Karol Nečesálek, April 26, 1903
Archival reference: SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1726, folio 35–36.Transcription (Slovak): [strana 1]Drahý Paľko!Už druhýkrát bola drobnička v „Pokroku“ od Búrana, ktoré každého čo k čemu [sic] človeka nemilo sa dotkli. Maj toľko dôvery v nás dvoch [Nečesálka a učiteľa Holoviča, ktorého spomína nižšie v liste], že keď bude nejaká novina, ktorá sa do „Pokroku“ sa hodí, že Ti pošleme; od druhého nech ani neprijíma správy žiadnej, lebo ako som pobadal, tých ľudí vedie buď pomsta alebo chcú niekoho do rozpakov priniesť. Také pletky môžu dosiahnuť pravý opak toho, čo chceme s pokrokom docieliť. [Pokrok už označujú za] klebetný plátok už aj inteligentní ľudia. Viem, že Ta vedie láska k ľudu, aby aj on chápal a samostatne si počínal v myšlienkach i perom, ale keď ten ľud ešte nevie nestranne písať! To potom škodí. Preto chcem Ťa upozorniť na vec, čo v tom väzí, keď by to bolo vedomé od Teba, to by som sa nepostavil za „Pokrok“, ako doposiaľ.1.) Teraz keď sú oziminy v raste, žiaden sedliak nemá rád, keď mu pes behá po raži; 2.) U nás je poľovka vydaná do árendy istým bankárom z Hannoveru a oni majú 2 hájnikov čo im opatrujú [...] zajačkov. Nuž, keď niektorý z tých hájnikov zastrelil psa, ktorý naháňal zajace [...], kto si to dá ľúbiť? Zastrelili ho, nech je čí chce! Teraz nemajú psi čo do polí behať. To je vo veci. Kto strieľal, neviem, ale že jedna z oných príčin bola, to je isté. Ako počujem, kto to mal byť, to je priam poriadny človek, ženáč; a ako mládenec slúžil za vzor iným.Že vraj mal kolárovi Palkovičovi postrieľať psa, no za to nemusí byť dravec. Tí Hannoverčania vyplatili za šesť rokov celú árendu dopredu naraz, za čo sme postavili novú školu, čo bolo veľkým dobrodením pre obec. Tým hájnikom nik nemá za zlé, keď si konajú svoju povinnosť. [...] To je jedna záležitosť. [strana 2]Druhá vec je: v poslednom čísle je verš údajne z Petra [odkaz na článok: Z Petra. Pokrok, roč. 1, č. 17, 25. 4. 1903, s. 3]. To ťa niekto za nos vodil a zaslúži si, aby bol celým menom na pranier postavený. Z [Burského] Petra nebol, lebo on [verš] sa vzťahuje na pomery mikulášske [Burský Sv. Mikuláš], a je plný lží. Z toho nie je nič pravda, ale opak toho. Týka sa to nášho bývalého richtára Šebestu, ktorého som nedávno tak vychválil v Pokroku. A priam ten odsek o ňom, ktorý si mi z tej správy vynechal, to použili ničomníci proti nemu. Vec sa má takto:Tí vo verši spomenutí chudobní sú: Linek Jan slobodný, Buday Jozef a Janiček (Král) švec, ženáči. Ešte na Štedrý deň ožratí všetci traja robili po obci škandále. Vytĺkali židákom okná a ohrozovali slobodu ľudí po ulici idúcich, slovom, lumpi. Na fašiangy opäť tak [opití] v kompánii opakovali to isté zas inému židákovi. Keď v obidvoch prípadoch bol richtár Šebesta Ignác požiadaný, aby urobil poriadok, oborili sa aj proti richtárovi a z latou z plota dali sa ho biť. Či si to má nechať od lumpov? To ale ešte nebolo dosť.Bola svadba, svadobníci sa tichučko zabávali pri muzike, keď dokvitli vyššie menovaní už opití a začali svadobníkov rozháňať a garázdiť [sic] v samom šenku, tak že títo museli utiecť preč a zavolali zase len richtára, aby učinil v obci poriadok. Richtár keď ich vyháňal von, oni dali sa nožom do neho a dostal i malú ranu pri oku, na šťastie naše lebo sa bránil. Keď videl, že tu má dočinenia s lotrami; a keď videli aj iní, že tu inej pomoci niet; pravda, richtár, chlap ako hora dal sa do nich a jedného dobre udrel do tváre [orig. a jednému dobre chlostnul po drgany]! Čo iného mu patrilo? Vec bola vyšetrovaná, lumpi aj zavretí, šupovaní [sic] žandármi, ale čo si na ňom vyžaluješ, keď je ako tá buranská voš?Iste ich dobre zbili aj sami žandári a poslali ich domov. Lumpi [...] išli ku Dr. Kertészovi do Šaštína pre visum repertum [potvrdenie o ujme]. Ten im ho vystavil – nevediac čo sa deje v obci – a hneď osobitne na bicykli priženie [orig. na kolesi dožene] pre 30 korún, lebo že ináč, ak to pôjde k súdu, bude zle! On [rychtár Šebesta], chudák, neskúsený človek, dal sa Dr. Kertészom nastrašiť a zaplatil radšej 30 kor. než aby mal mať chodenie po súdoch, [strana 3]lebo to bolo už v posledných dňoch jeho úradovania, myslel si: budem mať aspoň už pokoj. Každý rozumný človek zatracoval to, že sa dal terrorizovat [sic] Kertészovi a nútili sme ho, aby žiadal od Dr. Kertésza peniaze späť, hoci aj súdnou cestou, ale on nechcel mať z nikým nič, a za jeho mäkké srdce, za jeho dobrotu, za to, že tých lumpov nedal hnať do väzenia, ako si boli zaslúžili pre ohrozovanie životov a verejného poriadku, za to dostalo sa mu posmechu!Súď sám, či to nie je podlosť aj od toho, ktorý tým lumpom to skomponoval, veď mi vieme, kto je to ten poeta [sic], lebo rozpráva vždy vo veršoch, keď má dobrú náladu (Ruchovansky Ján, 2. kandidát na richtárstvo, a keď prepadol, nuž to bude z pomsty), dal sa na taký podlý skutok; očierňovať, ba osočovať: v obci statočnú dušu; keby boli všetci takí [ako richtár Ignác Šebesta], mohli by sme si len blahoželať. Charakter, aký len u roľníka sa dá predstaviť a očakávať. Pravdaže ho to bolí, keď musí čítať takú lživú hanu o sebe! Ak je podpísaný iný, to bude iste len aby do omylu uviedol Teba [Pavla Blahu]. Preto, [toho] korešpondenta [orig. doposielatela] vystav na pranier úplným jeho menom, nech sa vie, kto je ten podlý človek.Nuž, z tohto súď si sám, či je hodno takým listom veriť, keď sú v stave toľkého pohoršenia v obci spôsobiť? Akcie Pokroku by hneď padli, ak by sa to opakovalo niekoľkokrát.Tí lumpi pobili sa potom ešte aj s paholkami a s rozbitou hlavou zase išli k druhému lekárovi pre visum repertum, aby tento [strana 4]opäť paholkov načepoval [sic], ale tam sa im to už nepodarilo tak ako u Kertésza. To je od lekára neobozretnosť, keď si nevypočuje vec i z druhej strany a chce byť aj sudcom veci.Učiteľ, keď potresce dieťa, vedia, že Kertész dá visum repertum na modré fliačky na zadku, a chceli by tak zterrorizovat [sic] i školu, ale to nejde! My sme nie zajačieho srdca, a p. Dr. ani 5 korún si nemohol vyrobiť za visum repertum u stránky obžalovanej, lebo bol v práve. Preto chceli sme Kertészovi už raz klepnúť po prstoch v Pokroku, a ty si sa bál toho. – Vec už bude zastaralá, už to nechcem hýbať, ale ak by sa ešte voľačo udialo podobného, budem sa naňho sťažovať [orig. neomeškam ho vyfigurovať].Aj na ten list toho mládenca buranského by som mal mať poznámku, bár sa to nás dvoch s Holovičom ani netýka. My [dvaja] sme chceli pred 3 rokmi s paholkami začať [pracovať], po večeroch učievali [sme ich] spevu, čítaniu, prednášali sme im o všeličom, písavali všelijaké listiny potrebné pre život, zdravovedu, ovocinárstvo, slovom všetko, čo sa len myslieť dá [...], ale zo 70 chlapov behom 2 rokoch ostalo nám len 6 (šesť) verných. Už sme im aj knižnicu založili, i svetlo dávali, i sami okusovali [sic] školu, a oni? Dali sa radšej lumpom zviesť, šli do šenku karty hrať a z nás si robili ešte posmech, že vraj kaplán nás povedie s koruhvičkou [sic] atď. A bolo lumpácke heslo vydané: robme zle! Už sa aj povrávalo, že odkedy chodia chlapci do školy, sú čím ďalej horší. Pravda, rodičov klamali, keď neprichodil z krčmy: Boli sme dlho v škole! Rodič sa tešil dobrej veci, a vysvitlo, že oni v šenku u žida hrajú karty. Na také lamentovanie mládenca buranského preto ani nereflektoval.
Description (English):Addressed intimately to Pavel Blaho, this letter from a local assistant priest, a member of Blaho’s activist network, is at once a plea about the conduct of correspondence and a passionate defence of a maligned neighbour. Twice now, Nečesálek writes, a trifling item from “Búry” has appeared in the paper and discomfited every serious person. He begs the editor to trust him and his associate, the local teacher, as the village’s correspondents and to accept reports from no one else, “for as I have observed, those people are driven either by revenge or by a wish to embarrass someone.” He does not doubt Blaho’s motives, only the readiness of the people: the trouble, he insists, is “that the folk still cannot write impartially!” Such tattling makes the paper look like a gossip sheet even to educated people, and if repeated, would see its standing collapse.The bulk of the letter then dismantles two recent items. The first is a report that a gamekeeper had shot a villager’s dog. Nečesálek sets it in context: the hunting rights are leased to a Hanover banker whose keepers rightly drive off dogs coursing hares through the standing rye, and the lease, paid six years in advance, had built the village a new school. The second is a satirical verse purportedly from Burský Svätý Peter, which he denounces as slander aimed at the former village head Ignác Šebesta, whom he had lately praised in Pokrok.He recounts the affair in Šebesta’s favour. The three “poor victims” were drunkards who smashed Jewish windows and terrorised the street; when the village head restored order, they attacked him. Afterwards, they sought out Dr Kertész in Šaštín for a medical certificate. Kertész, Nečesálek charges, issued it hastily and irresponsibly, without inquiring into the matter. He then pedalled after Šebesta by bicycle to collect thirty crowns, under the threat that things would otherwise go to court. An inexperienced man in his last days of office, Šebesta paid rather than face the courts.Here the letter turns on itself in a telling way. The same Nečesálek who has just cautioned Blaho against letting Pokrok be used for private revenge now reserves the paper for a reckoning of his own. He recalls that he had once wanted to rap Kertész over the knuckles in its pages, and that Blaho, wary, had held him back. Should the doctor overstep so again, he warns, he will not fail to expose him. Nečesálek then names the verse’s likely author, a defeated candidate for the village-head office writing from spite, and asks that he be pilloried by name.The letter closes with a rueful account of the writer’s own failed effort, with the teacher Holovič, to educate the village’s young men. Of seventy, only six remained faithful; the rest were lured back to cards and the tavern.What to notice: A correspondent theorising the ethics of village correspondence from within, warning against the paper as an instrument of revenge while reserving it for a reckoning of his own, defends a neighbour against the paper itself and gives the fullest account of the Burský Svätý Mikuláš affair ([P26], [P27]).
[P26] Ignác Šebesta, April 27, 1903
[P26] Ignác Šebesta, April 27, 1903
Archival reference: SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1726, folio 37–38.Transcription (Slovak): [strana 1]List písaný na Buroch dňa 27/4, rok 1903Pane redaktor a doktor,opovažujem sa písať vám. Ja nie som dobrý pisár, lebo keď som mal ísť do školy, rodičia ma potrebovali k práci, a to je teraz moja najväčšia chyba. Teraz neviem, kde patrí hrubé písmeno alebo bodka alebo čiarka alebo otáznik, ale snáď môjmu písmu porozumiete. Teda prosím, odpustite, čítal som v Pokroku taký verš, ktorý ma veľmi bolí, že takéhoto pálenkára, ktorý nevie na slovenskú topánku prišiť flek [sic], šuster sprostý, a jeho verš je uverejnený, ktorý je plný nepravdy. Tí traja chudobní, to sú pálenkári, a ja som všetkej pálenky nepriateľ. Tí traja chudobní, také škandály robili v obci, keď sa opili, že im musel každý uhnúť. A ako richtár musel [som] poriadok robiť, bola richtárova povinnosť, aby ten nepokoj nerobili, lebo aj okná vybíjali.To je pastierov syn aj zať a jeden je žobrákov syn. Tí sa opili. A kde koho stretli, toho bili. Teda, taký je chudobný [človek], keď je ožratý. Ja sa nechcem chváliť, čo som ja alebo kto som ja, lebo vlastná chvála smrdí, ale som prinútený, aby som dopisovateľa poznal. Snáď je to Jozef Janiček, lump a borovičkár. Ale pane redaktor [nech sa spýtajú] našich duchovných horlivých pastierov, ktorí neúnavne pracujú [strana 2]na poli Kristovom, alebo Holovič Šandora, tak horlivého učiteľa, alebo rechtora [sic] Štefana Plško múdreho, tí dajú vysvetlenie, čo je starý richtár, a čo sú tí traja chudobní. Nechcem mnoho písať, však sa obec postará, aby tým trom sa kleplo na prsty. Pane redaktor, prosím vás láskavo neuverejňujte na tých starých richtárov také klebety [orig. pletuchi], [...] ja som si právo tak zastal pri voľbe poslaneckej [orig. ablegáckej] ako sa to na každého kresťana a katolíka sluší. Pálenkár je nepriateľ predstaveného, lebo musí mať s takým lumpom robotu každý richtár. Presvedčte sa, čo je to za človeka. Sú takí občania čo poznajú občana, že to je o mne zložený verš [orig. šak su taki opčane co poznaju opčana toje omje složeni verš], že 12-ta bije. To by ste sa boli čudovali, ako naši voliči stáli ako múr, čo mňa chceli voliť [za richtára], ale ja som [kandidáciu] prijať nechcel.A na svadbe som v tom čase nebol, keď tí chudobní robili v obci neporiadky. Bol som na svadbe potom. Ženil som krstného, nuž, pomodlili sme sa a potom sme sa veselili. [strana 2]Ja som pyšný jakživ nebol, lebo viem, že pyšných anjelov vyhnal Boh z neba a uvrhol ich do pekla.Ani palicou im dobre dajte [tento a nasledujúce riadky reagujú na verš Z Petra; Pokrok, 25. 4. 1903], lebo mali tie palice, ktorými ich ohrozovali. Hurá, to neviem, čo je, to je tuším vojenský výraz a ja som vojakom nebol, tak som to ani nepovedal; no doktor mi nepovedal, že panovať nebudem, lebo on na to žiadneho práva nemá. Notár mi peniaze nepožičal, lebo on sa s peniazmi hnevá; na stráž nepostavil som nikoho, ale sami občania sa rozhodli tých 3 pálenkárov utíšiť.No, pane doktore, nežiadam, aby ste toto uverejnili do Pokroku, ale aby ste sa o veci presvedčili.Zbohom,Priateľ ľudu,Ignac Šebesta
Prosím Pane Pravotár, buďte tak láskavý a toho [meno] mi oznámte, čo ten verš peterský písal, lebo inak musím súdnou cestou to požadovať. Ja [ho] žalovať nebudem, ale ho chcem utíšiť.
Prosím Pane Pravotár, buďte tak láskavý a toho [meno] mi oznámte, čo ten verš peterský písal, lebo inak musím súdnou cestou to požadovať. Ja [ho] žalovať nebudem, ale ho chcem utíšiť.
Description (English):The self-defence of the accused village head, written in his own barely schooled hand, apologises at the outset that his parents put him to work rather than to school as a consequence he does not know “where a capital letter belongs, or a full stop, or a comma.” The verse item, he protests, was “all untruth,” the work of a “stupid cobbler” who cannot even patch a Slovak shoe. The three men it treated as poor victims were in fact drunkards who made such scandals in the village, smashing windows and beating whomever they met, that everyone had to give way to them; and it was his own plain duty, as the village head, to keep order. He offers his conduct as proof of his character: he had always done his duty, had stood firm at the parliamentary election as befits a Christian and a Catholic, and, though the voters had stood “like a wall” wanting to elect him village head once more, he had declined to stand. He is no drunkard but an enemy of spirits, and no proud man, for he knows that God cast the proud angels out of heaven. Rather than name witnesses to himself, he summons them: let the editor ask the village’s zealous priests, or the diligent teacher Holovič Šandor, or the wise rector Štefan Plško, what the old village head is and what those three drunkards are. He guesses the verse’s author to be one Jozef Janiček, a “scoundrel and gin-drinker,” and asks in a closing postscript to be told the name of the Peter versifier, whom he means not to sue but “to quieten.” Written by the very officeholder the paper had satirised, the letter is a rare view from the other side of a local dispute, and its laboured orthography is itself part of the record, a village head answering print with the limited literacy print now demanded of him.What to notice: The satirised official answering back in his own barely schooled hand, rebutting the verse point by point and marshalling the village's respectable men as witnesses in his defence; the laboured orthography is itself part of the record of what print now demanded of those it reached.
[P27] Štefan Drábek and Matej Šedivý, April 28, 1903
[P27] Štefan Drábek and Matej Šedivý, April 28, 1903
Archival reference: SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1726, folio 39–40.Transcription (Slovak): [strana 1]V Búr. Sv. Mikuláši, dňa 28. apríla 1903.Ctený Pán Redaktor Pokroku.Čítal som v terajšom čísle Pokroku novinku vo veršoch z Búr Petra, ktorá sa týka nášho starého richtára Ignaca Sebestu. Čo stojí v dopise, to je všetko nepravda. Na ten dopis sa pobúrila takmer celá obec. Ten, ktorý vám ten list zaslal, to nebol žiadny riadny človek, lebo samú pomstychtivú vec napísal, a keď písal, mal napísať pravdu ako sa tá vec má, lebo je to takto:1.) Ignac na svadbe ani nebol, on prišiel do toho hostinca ako hosť na pohár vína a sediac v druhej izbe, prišli tam tí traja, ktorých dopisovateľ chudobnými menuje. Tí tam prišli z druhého hostinca ožratí a začali svadobníkov neustále znepokojovať a od muziky odstrkovať, na čo bol richtár požiadaný, aby ich k poriadku napomenul, načo jeden s tých troch menom Jozef Búdai, žobrákov syn, udrel richtára päsťou do ksichtu a na to sa dali všetci traja doňho. Zbadajúc to svadobníci [strana 2]išli richtára brániť. Tak tí traja vidiac presilu, dali sa na útek. Richtár jedného chytil, tí však vidiac richtára samého, zas sa vrátili a pustili sa doňho zas všetci traja. On sa bránil, ale nemohol sa trom ubrániť. Vidiac to neďaleko stojaci Jozef Rozbora, išiel richtára brániť, tak potom s pomocou viacerých ľudí tých troch chytili a odviedli na obecný dom, kde sa oborili aj na notára aj na ostatné obecné predstavenstvo a že veru oni sa ani žandárov neboja. Tak, keď ani tu neposlúchli, tak ich do obecnej väznice zatvorili. Tí, čo tam vnútri našli, dali na hromadu a zapálili. Teda, bojac sa takých troch lotrov, aby tam voľačo horšieho nevyviedli, pustili ich a tí sa hneď na druhý deň ráno pobrali za doktorom do Šaštína. Pán doktor hneď prišiel s nimi, tak pán doktor žiadal pre každého z nich 10 korún, ktoré aj hneď vyplatil richtár, chtiac sa vyhnúť ďalšej mrzutosti s takými lotrami, Radšej sa poddal a nechal to tak.A že postavil stráž, to musí uznať každý, lebo sa vyhrážali, že musia richtára ešte v tú noc zabiť. To nie sú ľudia ale lotri, ktorí nie sú hodní medzi poriadnych ľudí [strana 3]vstúpiť, lebo ešte v ten istý deň zbili ženu na ceste, čo niesla poštu zo stanice, v ten istý deň vybili okná židovi Kohnovi a potom rozlámali židákovi dvere a vraj teraz poďme na svadbu. A tak tam aj prišli, a ako vám píšem, tak sa aj stalo.Tak, ctený pán redaktor, tí traja sú Ján Linek, obecného pastiera syn. Druhý je Jozef Janiček pastierov zať, tretí je Jozef Budai, žobrákov syn, ktorý vlastnému otcovi povyrážal okná a rámy vytrhal. Tak už viete, akí sú to ľudia. Ešte ten Linek povedal, dal som richtárovi facku, dostal som 5 zlatých, tak keď niekoho zabijem, iste dostanem 50 zlatých.Tak, tu máte čistú pravdu opísanú [...].A čo sa týka toho, že [...] richtárom, on dopredu oznámil, že sa už nebude uchádzať o žiadny obecný úrad [orig. on sa predňe podakoval za všecki obecne službi]. Ľud bol veľmi zaňho, ale on nechcel ďalej úradovať, lebo si veľa ťažkostí vytrpel, ktoré trpezlivo znášal.Tak vás slušne a pekne prosím, aby ste vydali meno toho dopisovateľa, ktorý to napísal, lebo sa to musíme dozvedieť, kto to tam napísal. Lebo mňa podozrievajú, to jest Štefana Drabka. Teda prosíme vás [strana 4]buď nám uveďte meno dopisovateľa, alebo nech sa dopisovateľ ospravedlní. Tak vás pekne prosíme o krátku odpoveď na ktorúkoľvek tu uvedenú adresu, lebo pokiaľ by to bolo potrebné, tak sa vám zašlú podpisy, že je to nepravda, ako to v 17 čísle stojí.Štefan Drábek a Matej Šedivi, obecný pokladník [orig. obecni peňažník]
Description (English):Written by the communal treasurer and another villager, this letter corroborates the village head’s account and completes the dossier, though one of its authors writes with a stake of his own. The verse, they insist, was untrue and had roused almost the whole village; no honest man wrote it, only a vengeful one. Their narrative broadly matches Šebesta’s but is fuller and names names: Šebesta was not at the wedding but sat over a glass of wine in the next room when the three drunkards, come from another inn, began shoving the wedding guests from the dancing; called to restore order, he was punched in the face by one Jozef Búdai, “a beggar’s son,” and set upon by all three, until Jozef Rozbora and others subdued them and marched them to the village hall, where they defied the notary and boasted they feared not even the gendarmes, and, locked up, piled the cell's contents together and set them alight. The doctor from Šaštín, the writers add, charged ten crowns for each man, which the village head paid to be rid of the trouble; and the guard was posted because the three had threatened to kill him that very night. These were no ordinary men but ruffians, they insist: the same day they had beaten a woman carrying the post from the station and smashed the windows of Kohn the Jew, and one of them, Linek, had boasted that a punch to the village head earned him five gulden, so a killing would surely fetch fifty. What gives the letter its edge is its final turn. One of the signatories, Štefan Drábek, is himself under suspicion in the village of having written the offending verse, and he asks the editor either to name the true author or to have him publicly apologise, so that Drábek may clear himself; the writers offer, if needed, to send signatures attesting that the printed verse was false.
What to notice: Communal corroboration that is also self-exculpation: a co-signatory, himself suspected of the verse, demands the author’s name to clear it; with [P17] the affair now stands in four competing versions.
What to notice: Communal corroboration that is also self-exculpation: a co-signatory, himself suspected of the verse, demands the author’s name to clear it; with [P17] the affair now stands in four competing versions.
[P31] Tomeček — Dojč, May 12, 1903
[P31] Tomeček — Dojč, May 12, 1903
Archival reference: SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1726, folio 51–52.Transcription (Slovak): [strana 1]Pane Doktor,Žiadali ste ma v R. aby som Vám niečo o účtovaní Fr. V. [poslanca Františka Veselovského] napísal. Prišlo asi 600-700 voličov; tí to boli o duševnení, keď uvideli poslanca. Nachystaní boli však aj krikľúni, bezpochyby na to, aby zhromaždenie prekazili. Celý úradný aparát bol prítomný (notári); 6 žandárov bolo tiež prítomných. Začiatok bol nepriaznivý, lebo daktorí [...] začali kričať: abzug, atď. Na to ozvalo sa však hlučné „Nech žije V.!“. Potom V. [Veselovský] hneď začal rozprávať. [strana 2]Pretrhaný bol [jeho prejav] síce trochu nejakým jedným zničeným pospolitým čvachom zo Štefanova a inými, a trnuli sme, provokovaní statní voliči stratia trpezlivosť, ale títo pokojne sa chovali. Takto bolo možné vypočuť si celú vyslancovu reč.
Krikľúni kompromitovali liberálov veľmi, lebo kričali „abzug“ aj pri tých častiach, keď sa V. [Veselovský] vyjadril napr. proti sťahovaniu sa do Ameriky, proti obštrukcii indemnity [sic] atď.Účtovanie trvalo 10 – 111/4 a voliči sa rozišli v najlepšom poriadku s volaním na slávu V-skému. [strana 3]Z vodcov prítomní boli všetci ev. duchovní; z našich strán len Jámbor a ja. I náš statný Martin Kollár bol prítomný. [Hlavný slúžny] Sálé len raz prerušil rečníka, keď V. [Veselovský] povedal: „uhorský snem“. Sálé pristúpil k pódiu a povedal: figyelmeztetem a szónok[ot], ne mondja [upozorňujem rečníka, aby nehovoril]: „uh. sn.“, hanem [ale]: „uhorský krajinský snem“, na to riportiroval [sic] V. [Veselovský] „annál jobb, tehát: uh. kraj. sn.“ [o to lepšie, teda: uh. kraj. sn.]. A tak sa stal Sálé smiešnym.
Čo môžete z tohto v „Pokr.“ ako v nepolitickom liste uverejniť: to vy viete. Toľkoto v črte, v rýchlosti.S úctou.Tomeček.Dojč, 12/5 903
Krikľúni kompromitovali liberálov veľmi, lebo kričali „abzug“ aj pri tých častiach, keď sa V. [Veselovský] vyjadril napr. proti sťahovaniu sa do Ameriky, proti obštrukcii indemnity [sic] atď.Účtovanie trvalo 10 – 111/4 a voliči sa rozišli v najlepšom poriadku s volaním na slávu V-skému. [strana 3]Z vodcov prítomní boli všetci ev. duchovní; z našich strán len Jámbor a ja. I náš statný Martin Kollár bol prítomný. [Hlavný slúžny] Sálé len raz prerušil rečníka, keď V. [Veselovský] povedal: „uhorský snem“. Sálé pristúpil k pódiu a povedal: figyelmeztetem a szónok[ot], ne mondja [upozorňujem rečníka, aby nehovoril]: „uh. sn.“, hanem [ale]: „uhorský krajinský snem“, na to riportiroval [sic] V. [Veselovský] „annál jobb, tehát: uh. kraj. sn.“ [o to lepšie, teda: uh. kraj. sn.]. A tak sa stal Sálé smiešnym.
Čo môžete z tohto v „Pokr.“ ako v nepolitickom liste uverejniť: to vy viete. Toľkoto v črte, v rýchlosti.S úctou.Tomeček.Dojč, 12/5 903
Description (English):A report written at Blaho’s own request. He had asked a peasant correspondent he knew and trusted, Tomeček of Dojč, to describe for the paper a public account-giving by the parliamentary deputy František Veselovský, which, according to Tomeček’s estimate, some six or seven hundred voters turned out to hear. The account is briskly political. The hecklers, supporters of the liberals (that is, of the government), were ready to wreck the assembly, Tomeček reports, and only compromised their own side by shouting their derisive “abzug” even when the deputy spoke against emigration to America and against parliamentary obstruction; the full official apparatus, notaries and six gendarmes, was present throughout. Amid this, he records that the deputy’s speech was interrupted “by one spent, common čvach from Štefanov.” The word is worth pausing on, for this is its earliest appearance in the whole correspondence. Čvach was a locally coined folk term of abuse, applied to a Slovak held to have gone over to the other side; from about 1906 it would come to be used regularly by the correspondents, but here, in 1903, it surfaces only once and in passing, thrown at a heckler from a neighbouring village. He also relates, with relish, how the chief district magistrate Sálé interrupted the deputy to insist that he say not “the Hungarian diet” but “the diet of the Hungarian realm,” only for Veselovský to retort “all the better, then: the diet of the Hungarian realm,” and so make Sálé ridiculous. Most telling is the correspondent’s closing remark: what may be published from this in Pokrok, “an apolitical paper,” he writes, the editor will know best, a line that shows Tomeček fully aware of the paper’s nominal character and of the delicacy of reporting so political a scene in it. The letter is valuable for that self-conscious reflection, for this first appearance of čvach, and for its vivid eyewitness picture of a rural political meeting policed by officials and contested by hostile hecklers.
What to notice: A report Blaho commissioned from a trusted peasant correspondent, alert to the awkwardness of publishing so political a scene in a nominally apolitical paper; the earliest appearance of čvach, the folk term of abuse that became regular in the correspondence after 1906.
What to notice: A report Blaho commissioned from a trusted peasant correspondent, alert to the awkwardness of publishing so political a scene in a nominally apolitical paper; the earliest appearance of čvach, the folk term of abuse that became regular in the correspondence after 1906.
CASE: The “bishop” of Kúty [P82 + P33]
Kúty, May–June 1903. SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. nos. 1735 and 1726.CASE: The “bishop” of Kúty [P82 + P33]
The case :A single street incident in Kúty reached Pokrok in the spring of 1903 in three irreconcilable versions, and the two surviving letters, together with the printed article that stands between them, show villagers using the paper to argue in public over the meaning of their own affairs. The event itself was not in dispute: one Sunday evening a young woman of the village dressed as a bishop, in a white alb-like gown stuck with gold paper and a mitre with a long grey beard, and paraded through the streets with other girls and a crowd of children behind, until a man knocked off her mitre and exposed her, and she fled home, where her mother thrashed her a second time. What divided the correspondents was what the episode meant, and who was to blame.Imrich Palkovič ([P82]) told it as broad village comedy, a girl “confirmed” twice in one day, once in the street and once by her mother, and left it there. His letter seems never to have appeared in the Pokrok. A few days later, a report on the same incident was published over the pseudonym “Starý známy” (An Old Acquaintance), which condemned the girl for making a mockery of the Christian religion and, above all, for giving the village’s Jews a fresh occasion to laugh at Christians. The printed article ran as follows: The printed article (Slovak):— Kúty. Zase z tých Kútov píšeme, už to snáď aj mnohých omrzne čítať. (Teší nás. Red.) Ale keď „Mojšoleben“ píše a tomu čo proti krčmám a tej besnici brojí, nadáva, nuž musím zas napísať čo sa u nás stalo.Dňa 24. mája v nedeľu boli sme vyrušení veľkým krikom a zhukom. Ľudia sa valili na ulicu a deti kričali. Mysleli sme že snáď niekde „horí“. Ale to nebolo tak. Istá dievka (z kresťanskej lásky nechcem jej meno uverejniť) nevedela čo si má začať, neviem či do múdrosti či od parády, — kde to vzala neviem — obliekla si „biskupské šaty“, bielu sukňu na spôsob „alby“, zlatými papiermi polepenú a masku čili lárvu s dlhou šedivou bradou, na hlave biskupskú mitru, len palica jej ešte chýbala a tak vystrojená chodila z inýma ešte dievkami po ulici a veľká kopa detí za nimi. Potajmo jej masku zdrapili a hneď sa jukázal ten „biskup“.Veru čudujeme sa že si takéto niečo môže kresťanská panna dovoliť. Keby nebola utiekla boli by jej vybili.Jako sa môže včul medzi ľudí ukázať. Či sa nebude hanbiť, keď takúto potupu robí z nášho náboženstva.Čo poviete na to? Včul zase tí krivonosí sa smiať môžu nám kresťanom „fideli ste teho pyskhupa“. Prečo si oni so svojho náboženstva posmech nevystrájajú?Ale už dosť. — Pekne sa vymaľovala. Nech jej to slúži ku cti.Čo sa úrody týka, raže sú miestami pekné a jáčmene tiež. Zemiaky už okopávame. Fazule ktoré boli sídené nám mráz už pojedol.Pán Boh s nami a zlé preč!In this telling the scandal is confessional: a Christian girl has profaned Christian things, and the “hook-nosed” onlookers now jeer at the faith. It was this published version that provoked the third response, Martin Kovarovics ([P33]), who rejected both the account and its author and moved the blame entirely elsewhere, onto the local Jewish innkeeper, whom he cast as the true instigator who had put a man up to chasing and beating the girl.Within a fortnight, then, one street incident had reached the paper as harmless comedy, as an offence against the faith, and as the doing of a scheming outsider. None of the three denied that it had happened; they fought over its meaning and over who had transgressed. The case shows how reader correspondence, encouraged by Blaho and his colleagues as a means of instruction, could turn into something else: a public arena in which villagers disputed the truth of their own affairs, and at times, as here, over considerably more than the truth.
[P82] Imrich Palkovič — Kúty, May 25, [1903]
[P82] Imrich Palkovič — Kúty, May 25, [1903]
Archival reference: SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1735, folio 25–26.Transcription (Slovak): [strana 1]Kutty 25ho Maja.Ct. Pane Redaktor.Čítam usilovne každé číslo Pokroku a dosť často sa stretávam s dopismi z našej obce a spozoroval som, že keď jeden dopisovateľ napíše niečo, čo je bárs aj čistá pravda, druhý dopisovateľ píše proti nemu celkom nepravdu a tak sa naši páni dopisovatelia hašteria. [...] Tak som sa odhodlal aj ja niečo napísať, čo sa včera u nás stalo.Asi o pól ôsmej hodine večer, [strana 2]nastal akýsi zhon ľudí. Starí, mladí, všetko sa hrnulo k dolnému koncu. Zo zvedavosti, čo to asi môže byť, snáď nejaké nešťastie, pomyslel som si, a išiel som sa pozrieť, čo sa deje. Naraz vidím ísť biskupa z dolného konca a kŕdeľ detí za ním.Keď pán biskup prišiel pred jednu šnaps putiku, chudák zle po chodil, lebo jeden občan, neviem či z náboženského úmyslu, alebo [preto], že vyšiel zo šnaps putiky, kde si zaháňal zlé myšlienky, dal sa pána biskupa birmovať. Aká tá birmovka bola, to uhádne každý z ctených čitateľov sám, keď pánu biskupovi [strana 3]čapica z hlavy odletela a aby sa p. biskup ďalším nepríjemnostiam vyhol, dal sa na útek do jedného cudzieho domu. A tak vyšlo najavo, čo je to za biskupa. Bola to jedna z našich 18- až 19-ročných panienok.Doma ju zas birmovala jej matka, ale už nie ako biskupa, ale ako roztopašnú dcéru. Keď bola za jeden deň dvakrát birmovaná a už v týchto rokoch, to si snáď myslím, že si zapamätá a bude sa takej birmovke vyhýbať.Palkovič ImrichSkúsený
Description (English):The account that told the “bishop” affair as pure comedy. Palkovič, signing himself “Experienced,” opens with a reflection on the correspondents’ quarrels that is itself revealing: he reads every issue of Pokrok, often meets letters from his own village, and has noticed how, when one correspondent writes something that is the plain truth, another at once writes the opposite, so that “our correspondents fall to bickering.” For that reason, he resolves to report only what he saw with his own eyes the evening before. There follows the scene: the sudden rush of people, young and old, to the lower end of the village; his own hurrying after them, thinking some misfortune had occurred; and the “bishop” coming up the street with a flock of children behind, until, before one of the schnapps-taverns, “a citizen,” whether from religious feeling or because he had just emerged from the tavern, where he was “chasing away his gloomy thoughts”, Palkovič speculated, “confirmed” the bishop so soundly that the mitre flew off and revealed a village girl of eighteen or nineteen. She fled home, to be “confirmed” a second time by her mother, no longer as a bishop but as a wayward daughter. Twice confirmed in one day, Palkovič concludes drily, she will surely think twice before trying it again. The letter is a small masterpiece of the moralising village anecdote, entirely free of the confessional and anti-Jewish charge that the printed version and Kovarovics would bring to the same event, and its opening reflection on truthful reporting is a rare comment on the ethics of correspondence from within.What to notice: The same incident told as harmless comedy, without the confessional or anti-Jewish framing the other two accounts give it; a correspondent who prefaces his report with a reflection on truthful eyewitness reporting. Compare the printed “Starý známy” article and [P33].
[P33] Martin Kovarovics — Kúty, June 1, 1903
[P33] Martin Kovarovics — Kúty, June 1, 1903
Archival reference: SNA, Pavol Blaho Papers, box 54, inv. no. 1726, folio 70–71.Transcription (Slovak): [strana 1]Kuti.Veľactený Pane Redaktor.Prosím o láskavé opravenie a uverejnenie týchto mojich pár riadkov v našom obľúbenom Pokroku. Veru, je to pravda, že omrzí už čítať tie listy, čo ten stari známi [sic] [odkaz na pseudonym „Starý známy“] stále tára do sveta o tých Kútoch.Keď je on takým vychýreným dopisovateľom, prečo sa hanbí za svoje meno? Veď predsa v Kútoch sa nepíše nikde starý známy. Veď my vieme, kto je to, taký bezočivý a taký veľmi múdry a svätý. On je aj vo sv. Ruženci, a zaiste mu tie sv. pravidlá ruženské hovoria, aby blížneho svojho chyby odkrýval. Ale sám na seba sa nepodíva, aký je on, vo svojom oku brvno nevidí, ale blížnemu svojmu smietku [v oku] zďaleka vidí. Ten pán dopisovateľ je roľník, nech sa drží pluhu, aby sa naučil lepšie orať, lebo tá rola, ktorá je najškaredšie pooraná, patrí tomu pánovi, ktorý nás všetkých, aj naše ženy sinfuje [sic]. Tak lepšie spraví, keď sa bude učiť orať, ako svojich blížnych očierňovať v novinách. Veď on sa už chytá všelijakého remesla, aj rezbárčiny, strechy vie dobre zakrývať; on je just taký, ako je to v tom starom porekadle, že bol jeden mních, mal veľa kníh, a nevedel z nich. [strana 2]Píše on aj o tej dievčine, čo bola za toho biskupa prezlečená. V nedeľu 24. mája, že boli vyrušení veľkým krikom a hlukom, ale to nepíše, odkiaľ boli vyrušení. Od krivonosého švališera [sic] zo šenku. Pán krivonosý hneď jedného naviedol, aby išiel za tou dievčinou, že ona tupí našu katolícku vieru. Toho istého navedeného nechcem menovať. Bežal aj druhý za ňou a začali ju biť a [...].Ten prvý, to je taký pán, že keď majú krivonosí páni sviatky, bár sú aj súčasne s našimi sviatkami [orig. bar sa im aj z našima svatkama šiknu], on nedbá nič, on pánu švališverovi [sic] šenkuje. Tak on teda netupí vieru katolícku? Krivonosý pán si sviatok šanuje a kresťan katolík si ho haní. Ten druhý zas, čo tu dievčinu bil, to je pán, škoda o ňom písať; ten veľmi dobre spravuje v Kútoch spolok. Spolok by si bol kúpil dom najmenej o dve alebo tri sto zl. lacnejšie, keby nebolo jeho. Jemu dával pán Konečný všetky črevá z ošípaných, len aby sa ten dom dobre draho mohol predať. [strana 3]A teraz, keď je pokladníkom v spolku [orig. A včil ked je za kasira ve spolku], žena mu ráno donesie s raňajkami kávu, ale neosladenú, on si ide do ladlika [zásuvka v stole al. v skrini] a naberie si cukru a osladí si kávu. Keby všetci tak robili, ako by ten spolok dopadol? Ešte by som mohol veľa písať, ale teraz je toho už dosť, [viac napíšem] zase druhýkrát.Z Bohom.Kovarovics Martin, soga [sic] [„soga“ – pravdepodobne skomolenina maďarského szolga = sluha] Pán Redaktor,Budú takí dobrí a uverejnia tento list v novinkách; pod menom prítomný.Kuti, 1 Juni 1903 [sic]
Description (English):
A letter that is at once a quarrel with another correspondent and a reframing of the “bishop” affair. Kovarovics complains that readers have grown weary of the letters that “Starý známy” keeps prattling to the world about Kúty, and spends his first half deriding that writer, a self-important, pious fellow who sees the mote in his neighbour’s eye but not the beam in his own, who hides behind a pseudonym everyone can see through, and who would do better to hold to his plough than to besmirch his neighbours in print. He then takes up the bishop episode and turns it inside out. The disturbance, he insists, began not with the girl but with “the hook-nosed” innkeeper from the tavern: it was the Jewish innkeeper who put two men up to going after her, on the pretext that she profaned the Catholic faith, and both then set about beating her. What Kovarovics does next is to expose the piety of these two self-appointed defenders of the faith. The first, he notes pointedly, keeps the tavern open for the innkeeper on days that are Christian as well as Jewish holy days: the Jew at least observes his own festival, while this “Christian” ignores his and pours the drinks, so it is he, not the girl, who dishonours the faith. The second, the man who beat the girl, is the treasurer of the village cooperative, and Kovarovics catches him in a petty abuse of his own: he sweetens his morning coffee from the society’s common sugar, and what, Kovarovics asks, would become of the cooperative if all did the same. The two exposures complete the reversal: the men enlisted to punish a girl for mocking Christianity are shown to be of doubtful morals and lukewarm faith themselves, while the true instigator is the Jewish innkeeper. The letter shows a villager using the newspaper both to settle scores with a rival correspondent and to redirect a public accusation; its anti-Jewish framing is characteristic of the Kúty material and is the sharpest of the three versions of the affair.What to notice: The third version of the “bishop” affair, which lifts the blame from the girl and fixes it on the Jewish innkeeper and his two “Christian” instruments, whose own piety Kovarovics then punctures; a correspondent feuding through the paper and reframing a public accusation. Compare [P82] and the printed “Starý známy” article.
A letter that is at once a quarrel with another correspondent and a reframing of the “bishop” affair. Kovarovics complains that readers have grown weary of the letters that “Starý známy” keeps prattling to the world about Kúty, and spends his first half deriding that writer, a self-important, pious fellow who sees the mote in his neighbour’s eye but not the beam in his own, who hides behind a pseudonym everyone can see through, and who would do better to hold to his plough than to besmirch his neighbours in print. He then takes up the bishop episode and turns it inside out. The disturbance, he insists, began not with the girl but with “the hook-nosed” innkeeper from the tavern: it was the Jewish innkeeper who put two men up to going after her, on the pretext that she profaned the Catholic faith, and both then set about beating her. What Kovarovics does next is to expose the piety of these two self-appointed defenders of the faith. The first, he notes pointedly, keeps the tavern open for the innkeeper on days that are Christian as well as Jewish holy days: the Jew at least observes his own festival, while this “Christian” ignores his and pours the drinks, so it is he, not the girl, who dishonours the faith. The second, the man who beat the girl, is the treasurer of the village cooperative, and Kovarovics catches him in a petty abuse of his own: he sweetens his morning coffee from the society’s common sugar, and what, Kovarovics asks, would become of the cooperative if all did the same. The two exposures complete the reversal: the men enlisted to punish a girl for mocking Christianity are shown to be of doubtful morals and lukewarm faith themselves, while the true instigator is the Jewish innkeeper. The letter shows a villager using the newspaper both to settle scores with a rival correspondent and to redirect a public accusation; its anti-Jewish framing is characteristic of the Kúty material and is the sharpest of the three versions of the affair.What to notice: The third version of the “bishop” affair, which lifts the blame from the girl and fixes it on the Jewish innkeeper and his two “Christian” instruments, whose own piety Kovarovics then punctures; a correspondent feuding through the paper and reframing a public accusation. Compare [P82] and the printed “Starý známy” article.
Google Sites
Report abuse